Príbeh o vernom psovi :*

Ahojte

Určite každý z vás má aspoň jedného psíka.myslím že určite..Ak nie,tak si ho zaobstarajte,lebo je jediný čo bude pri vás stáľ,keď sa budete cítiť osamelo,keď sa vám nebude dariť v škole,alebo v práci...

Tento príbeh je o mojom psovi,ako o najlepšom priateľovi človeka J

Príbeh som si vymyslela sama,tak bola by som rada keby ste ho ohodnitiliJ

Dúfam že sa vám príbeh bude páčiť ..

Viac v celom článku!!!

 

Je paitok a ja som prišla zo školy domov.Privítal ma môj pes Max..Keď sa pozriem do jeho úprimných a veľkých očí cítim,že si vybudoval ku mne úctu a dôveru.

 

Tak teda začnem. Je piatok a ja som prišla zo školy domov.Nebolo sa mi treba učiť do školy,lebo začali prázdniny.Vyšla som vonku z izby a čo nevidím.Môj pes si s radosťou pobehoval po dvore a dával mi najavo že chce ísť so mnou na prechádzku..Neváhala som.Vzala som obojok a mohli sme vyraziť..Vykračovali sme si po lesnej cestičke,ako nerozlučný priatelia.Kedže už nieje najmenší(1.rok - 7.rokov) rozhodla som sa,že ho budem učiť ako si ma sadnúť,ľahnúť a ako mi má podať labku... Vôbec mu to nešlo... V tej chvíli som si pomyslela,že je veľmi nemotorný... Ale mýlila som sa na druhý deň,keď som ho znova začala učiť ma poslúchal na slovo.. Povedala som:"Sadni!" a on si sadol.Povedala som:"Ľahni!" a on si ľahol.. Naučil sa to neskutočne rýchlo.Mala som z neho obrovskú radosť J Neskôr ma moji kamaráti zavolali či nejdem s nimi vonku.. Samozrejme že som šla.Ale bolo mi ľúto Dina,lebo si len tak smutne sedel pred našim domom..Cítila som že sa vo mne sklamal.Vrátila som sa naspäť po neho.. Pohladkala som ho a z jeho očí sa mu dalo vyčítať,že je veľmi šťastný...Viem že keď som šťastná alebo keď som smutná je tu pri mne a nikdy ma nesklame,pretože:Je to pes,ktorému dôverujem.Je to pes,ktorý je vždy pri mne.Je to pes,ktorý ma má rád viac ako seba.Niekedy mám pocit,že je to môj najlepší priateľ.