Priateľstvo

Vo veľkom meste žil chlapec, volal sa Marek. Mal okolo seba skvelých ľudí, priateľov, ktorých mal vždy dosť a nikdy nemohol povedať, že keď potreboval, vždy mu pomohli. Jedného dňa mu to začalo vadiť… Keď začali popoludní zvoniť zvončeky na činžiaku Marek bol nervózny lebo odbiehal od počítača, nemal čas na kamarátov. V tú noc, keď sa sťažoval svojmu najlepšiemu kamarátovi, že má neskutočne veľa kamarátov sa mu sníval takýto sen: Marek sa ocitol úplne sám na pustom ostrove. Okolo neho bol iba piesok, stromy a nebezpečné púštne zvery. V noci zistil, že mu chýba niekto s kým sa môže porozprávať. Siahol do vrecka, že zavolá kamarátom. Smola, vrecko bolo prázdne a tak šanca na kontakt s priateľmi 0 bodov. Rozhodol sa, že pôjde teda pre nejakého kamaráta či ide von. Ako išiel po púšti nenasiel ani jeden dom. Opäť šanca na kamarátov žiadna. Neskôr keď zaspal stalo sa niečo strašné! Na Mareka zaútočil lev, vtedy sa mu zazdalo že za stromom je nejaká postava človeka. Bol to Marekov kamarát na ktorého v minúte nebezpečenstva pri útoku leva kričal : „Pomôž mi! Pomôž mi, nevidíš? Veď ma to zviera zabije!!!“ „Pomôôôôž!!!“ Osoba stála, nejavila náznaky akejkoľvek pomoci. Marek si vtedy uvedomil, že ľudia o ktorých si myslel, že sú skutoční priatelia nimi nie sú. Spomenul si na všetkých ľudí, ktorým hovorí, že sú jeho priatelia, skutoční priatelia a začal si ich vážiť. Aj keď priateľov mal veľa, ale takých skutočných, ktorí sa prejavia aj v nebezpečenstve sú ochotní pomôcť mal málo. „Nie je všetko zlato to, čo sa ligoce.“ – vystihuje to táto múdra veta, ktorú niekto dávno vyslovil.

Preto ďakujem všetkým mojim skutočným priateľom, že keď potrebujem pomoc, môžem sa obrátiť na Vás a viem, že vždy mi pomôžete. Cením si Vás!